23. 05. 2008

---

Deň kedy som s tým začal.....

Deň, kedy som začal lietať...

Spominam, si keď ma môj otec-pilot posadil ako malého chlapca prvykrat do stíhačky,bol to vtedy najnovši model Mig 19, a povedal: „Raz budeš tiež lietat“.....to ešte netusil v čom vsetkom budem …“lietať“...Najviac ma však zaujala vôna leteckeho benzínu, ta vôňa sa vrátila vždy keď raz do roka v Prešove boli zavody motoriek..tí blazni si liali do nadrze letecky benzín aj ked to bolo zakázané...miloval som to, vsetko co bolo rychle, zakázané a páchlo to po dobrodruzstve... Deň ,kedy som zachránil rock´n´roll...Vyrastal som v Prešove na rušnej a prašnej Štúrovej ulici.Sused bol alkoholik a denne sa hádaval so ženou. A  vtedy všetko lietalo..aj von oknom.Pobavene ,detskými očami som prihliadal zo susedného balkóna „co dnes vyletí“.Bola to malá čierna vynilová gramofónová platňa..tá, respektíve- tá pieseň na nej- bola predmetom sporu.. keď dopadla na chodník, len zázrakom vydržala a nerozbila sa..Ryýchlo som zbehol dolu po ňu, kým to nestihne niekto okolidúci. Nápis na platni znel:Hippy.Hippy Shake-The Beatles.Áno, bol som to ja, kto na Šturovej ulici zachránil rock´n´roll.... pre seba.Trochu to drhlo a praskalo...ale aj napriek nesúhlasu okolia, som to spravil... Deň , kedy som objavil poéziu...mal som asi 15 rokov a nejaký fanatik v Čechách sa zaoberal tým, že prekladal texty rockovych kapiel a potom to prepisoval na stroji a tie texty poštou predával ľuďom, ktori túžili vedieť o čom spievaju ich kapely...kúpil som si vtedy Boba Dylana a Pink Floyd a zistil, že sa vyjadruju bohémskym jazykom, úplne mimo od strohosti a nudy akú som poznal dovtedy......to bol iny ,lepši svet do ktorého som túžil patriť...už ma to odvtedy nepustilo..som tak trochu naivný a mimo....a  rád. Za všetkych poetickych blaznov to najlepsie povedal beatový básnik Josef Šimon: :“Sme letci, ktorí vypustili nádrž, aby mohli vyššie“ Deň, kedy som objavil ženu.... Prešovský amfiteáter bola  imidžovka. To nebolo kino,ale letisko pre lásky.Odtiaľ to všetko štartovalo. Všetci sme v puberte chceli do kina pod hviezdami....Tam sa sedelo aj na tráve,  na dekách a pod dekami.Vtedy a tam som objavil aké je pekné,keď sa slovo „spolužiačka“ scvrkne len na slovo „spolu“…a nešlo o ten film, ale o tú deku...  Deň ked som objavil odvahu...ja som bol vždy „divný patron“....keď moji rovesníci v puberte začinali chodiť hromadne na futbal, kde si hlasno filtrovali hormonálne prívaly, ja som na doporučenie svojho staršieho kamaráta, začal  čítať francúzskych existencialistov..najviac J.P.Sartra . A postihlo ma to natoľko, že som neskôr na vlastné riziko doštudoval filozofickú fakultu - školu pre rovnako handycapovaných. Myslel som si, ze už vsetko viem...Ale jedneho dňa som v maličkom knihkupectve v Prahe otvoril nenápadnu  tenkú knihu,kde pán menom Josef Kirschner písal o tom ,že „ak chces byt šťastný, musíš vedieť tancovať aj reťazíach..“ - áno objavil som ju! - odvahu slobodne žiť..!!!                                                                    

s úsmevom,

Peter Nagy

„Hitparáda môjho života“  pre Nový Čas / april 2008